moni

                Drsňák... S kamennou tvárou, vždy slušne oblečený, ...vždy s odstupom. Igor Hnízdo; obecní škola, toho si nám pripomínal. Priniesol si so sebou do triedy zvláštnu atmosféru. Ideály... Zásady... Vieš, že som si kvôli tebe začala robiť úlohy? Ale tá matematika... nebolo to pre mňa. A keď si tak často vravieval o tých, ktorí to majú „nadrvené“, sama som sa k nim úprimne zaraďovala.

            Matematika bola pre teba vedou vied. Či sme to chápali? Zopár z nás určite áno, ale tí ostatní sme len krútili hlavou a nechápali sme, čo od nás tento chlap vlastne chce; čo on nechápe, že chcem mať proste dobré známky a svätý pokoj o matematiky? Apropo „Známky, čo sú to známky?“, vravel si. Preboha, čo zasa chce, veď nech mi dá jednotku, dvojku a viac sa tým nezaoberá!

            Ale veď ten chlap má aj dušu! Jedna školská akcia; jedna dlhá debata; jeden učiteľ a okolo neho my. A vie sa smiať... a vtipkovať... on je fakt dobrý!

            Prišiel maturitný ročník. Pamätáš sa na tú veľkú hádku? Prečo nám nemôžeš dávať dobré známky; prečo nám chceš pokaziť priemer; prečo dávaš ťažké písomky? Kvôli tebe sa nedostaneme na školu! Zrejme sa vyskytli aj nejaké intervencie zo strany rodičov... Prepáč...

            Rozhodol si sa odísť. Ten list... Čítal si ho? Už si nepamätám, čo všetko sme tam popísali, ale jedno viem isto iste. Bol napísaný z úprimnej hĺbky stredoškolského srdca.

            Bol tvoj odchod zradou ideálov alebo si odišiel práve preto, aby si ich nezradil? To vieš len ty sám.

            Spomenieš si niekedy na nás? Pretože my na teba spomíname veľmi, veľmi často. A až teraz, s odstupom času zisťujeme, akú veľkú pravdu si mal.

            A vieš čo? Už dávnejšie som videla reláciu Pod lampou s témou matematika. A ja, JA som tomu rozumela a mala som chuť sa to všetko učiť odznova! Koniec koncov, matika je celkom fajn.  

...ď a k u j e m e...

... nezabudneme...

... malo to zmysel, aspoň na krátky čas byť učiteľom... naozaj  D O B R Ý M  učiteľom!