moni

Vážený pán premiér, Aby bolo medzi nami jasno, najprv sa Vám musím s niečím priznať - nevolila som Vás a neverila som Vám a Vašim „sociálnym kecom“.

Mali ste už tú česť stretnúť na ulici mladého človeka, ktorého ste iba s ťažkosťami mohli zaradiť do toho správneho šuflíčka s označením chlapec, či dievča? Bezpohlavné bytosti v pásikavo-károvaných uniformách, na nohách „čiňany“ a na tvári absolútne nijaký výraz. V obrovských, čiernou linkou zvýraznených okáloch vidíte(pred zrkadlom poctivo navičovanú)prázdnu, smutnú, presmutnú, ubolenú dušu. Som rada, že mám tú česť predstaviť vám EMáka!

... pamätáš sa? Už je to dosť dávno... Keď si tam stál pred nami úplne prvý krát...